Stefan Simocko

Celé Slovensko žije v týchto dňoch prezidentskými voľbami. Popri Róbertovi Ficovi a Andrejovi Kiskovi, finalistoch volebného súboja, sa vo všetkých médiách vari naj- častejšie spomína meno Radoslava Procházku.

Politici, politológovia, ale aj ostatní voliči, považujú ním dosiahnutý volebný výsledok – 403 548 hlasov priam za zázrak. Mnohí analyzujú príčiny jeho úspechu. Verejnosť je vraj znechutená činnosťou tradičných politických strán, sklamaná politickými dino- saurami, požaduje preto generačnú výmenu a nové tváre v politike. Áno, aj to je pravda. Radoslav Procházka predstavuje v politike naozaj relatívne novú a treba priznať, že i pomerne sympatickú tvár, čím si počas volebnej kampane získal najmä mladších voličov. Veľmi veľa hlasov získal i ostrou kritikou KDH a jeho dohody so stra- nou Smer – SD o ústavných zmenách v justícii a ochrane tradičného manželstva. Pre bývalého kresťanského demokrata by ochrana manželstva mala byť jednou z priorít, on však účelovo uprednostnil vlastné ambície a vyťažil z toho, že pre mnohých voličov KDH je Róbert Fico priam stelesnením Diabla. Voličov, ktorých stratil Pavol Hrušovský, získal tak jeho mladší protikandidát.

Žiadny politológ či politický komentátor však dosiaľ nevzal do úvahy podiel emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka na volebnom výsledku Radoslava Procházku a pritom práve arcibiskup mladému kandidátovi na prezidenta výrazne pomohol. Procházka totiž opäť veľmi šikovne využil momentálnu Bezákovu popularitu a práve jemu dal ako prvému podpísať petičnú listinu za svoju kandidatúru, čo neskôr on i médiá verejnosti mnohokrát pripomenuli. Petíciu potom podpisovali a Procházku pravdepodobne i volili nielen veriaci sympatizujúci s Bezákom, ale aj ľudia podporujúci Bezáka len preto, že sa kriticky vyjadroval na adresu cirkvi a jej popredných predstaviteľov.

Ak si napokon všimneme i to, že medzi podporovateľov Radoslava Procházku patrili aj Richard Sulík, Lucia Nicholsonová a Martin Poliačik z SaS, ktorí spolu s ním čakali na výsledky volieb v jeho volebnej centrále, nemôžeme nevidieť, že povestný „zlepenec“ vznikol aj okolo mladého kandidáta na funkciu prezidenta. Procházka totiž počas pred- volebnej kampane lišiacky získal na svoju stranu mladých i starých, veriacich i ne- veriacich, konzervatívcov i liberálov, ľudí dožadujúcich sa ústavnej ochrany manželstva i bojovníkov za registrované partnerstvá a práva homosexuálov. Ako dlho bude takáto spoločnosť s ručením obmedzeným fungovať, by určite nevedeli predpovedať ani v Delfskej veštiarni. Na otázku, či aj v tomto prípade nešlo o obyčajnú politickú kalkulá- ciu a samotným Procházkom tak vehementne kritizované politické obchody, si netrú- fam odpovedať.