Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia. Mnohí potenciálni voliči však pri čítaní zoznamu zaregistrovaných kandidátov nechápavo krútia hlavami. Nielen nad počtom politických strán a kandidátov usilujúcich sa získať ich dôveru, ale aj nad ich menami a názvami. Politické programy jednotlivých strán vôbec nespomínam, lebo tie nepozná takmer nik. Namiesto jasného a presvedčivého posolstva, sa, predovšetkým nové politické strany, snažia na voličov zapôsobiť najmä svojimi názvami. Určite preto sa v nich často nachádzajú slová ako sloboda, solidarita, právo, spravodlivosť, ľud, občan, národ a až päťkrát sa v nich spomína kresťanstvo a desaťkrát demokracia. Poctivejšie by hádam bolo, myslím to, samozrejme, ironicky, keby všetky politické strany mali namiesto názvov len čísla. Názvy môžu byť a často i sú príliš zavádzajúce.
Koho teda voliť ? Na kandidátnej listine strany „7 statočných“ je predsa uvedených až 13 mien. Ktorí kandidáti sú teda tí statoční a ktorí nie ? Za Stranu moderného Slovenska kandiduje človek, ktorý má 76 rokov. Za Komunistickú stranu Slovenska súkromný podnikateľ. Za Stranu maďarskej komunity človek s rýdzo slovenským priezviskom Králik. Za Slobodu a Solidaritu ľudia odopierajúci počatým deťom právo na život a slobodný príchod na svet. Komu veriť ?
Hľadanie odpovedí na položené otázky bude pre mnohých voličov veľmi ťažké a k volebným urnám ich s najväčšou pravdepodobnosťou opäť veľa nepríde. Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že omnoho vyššiu sledovanosť ako diskusie kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu majú v týchto dňoch televízne prenosy z majstrovstiev sveta v hokeji. Dajú Slováci aj v sobotu 24. mája prednosť tradičnému športu pred tradičnými spoločenskými hodnotami ?